FSGroup, s.r.o. | 9.10.1704 sa narodil Ján Andrej Segner
2980
post-template-default,single,single-post,postid-2980,single-format-standard,ajax_updown,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-10.1.1,wpb-js-composer js-comp-ver-5.4.5,vc_responsive

9.10.1704 sa narodil Ján Andrej Segner

9.10.1704 sa narodil Ján Andrej Segner

Tento muž sa zapísal do dejín fyziky svojim objavom pod názvom Segnerovo koleso, ktorý sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a raket.

Fyzik, matematik, lekár a botanik (9.10.1704 – 5.10.1777) bol všestrannou osobnosťou. Jeho rodičia vlastnili jeden z vodných mlynov na rieke Vydrici pri Bratislave. Tu mal možnosť pozorovať prácu vodného kolesa a zákonitosti vodného pohonu. Študoval v Bratislave, Rábe a Debrecíne. Po skončení štúdia sa vrátil do rodného mesta, kde začal vykonávať lekárske povolanie. Po roku pôsobenia pokračoval v Debrecíne ako mestský lekár. No neskôr sa vrátil ku svojej študentskej záľube – matematike, fyzike. Z Jeny prešiel na novozaloženú univerzitu v Göttingene, kde začal riadiť katedru matematiky, fyziky a chémie.

Od roku 1747 Segner publikoval aj svoje práce z odboru hydrauliky. Z nich k najvýznamnejším patrí dielo Machinae cuiusdam hydraulica theoria (1750). Jeho najznámejší objav vošiel trvalo do dejín fyziky pod názvom Segnerovo koleso. V princípe sa zakladá na účinku reakcie vodného prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien ohnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti pôsobením reaktívnej sily celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká. Tento objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Jeho princíp preštudoval a doplnil L. Euler.

Menej známe sú Segnerove práce z ďalších vedných odborov. Zaoberal sa astronómiou, vydal o nej učebnicu a jeho pričinením postavili v Göttingene observatórium. Ako lekár vypracoval zásady správneho regulovania krvného tlaku. Svoje optické názory o teórii vzniku svetla vyjadril v diele De raritate luminis (O výnimočnosti svetla, 1740). Epilógom jeho vedeckej práce boli profesorské roky na univerzite v Halle (1755 – 1777), kde zastával mnohé akademické hodnosti a požíval úctu jedného z najvýznamnejších fyzikov 18. storočia.

Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.

Zdroje: www.osobnosti.skwww.patentovat.sk