FSGroup, s.r.o. | Zostrojenie prvého naozaj lietajúceho vrtuľníka
3332
post-template-default,single,single-post,postid-3332,single-format-standard,ajax_updown,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-10.1.1,wpb-js-composer js-comp-ver-5.4.5,vc_responsive

Zostrojenie prvého naozaj lietajúceho vrtuľníka

Zostrojenie prvého naozaj lietajúceho vrtuľníka

Paul Cornu, francúzsky mechanik, ktorý vlastnil dielňu na výrobu bicyklov v Lisieux, si osvojil myšlienku, s ktorou prišiel geniálny Leonardo da Vinci. Ten vo svojich náčrtoch nakreslil lietajúci stroj. A tak sa pustil Paul Cornu do zostrojenia vrtuľníku a v auguste 1907 bola stavba ukončená. No na svetlo sveta sa dostali aj informácie, dôkazy, že možno toto prvenstvo v zostrojení prvého vrtuľníka nepatrí až tak Paulovi Cornu, ale práve rodákovi zo Slovenska…

História helikoptér, ako jedného z najväčších vynálezov 20. storočia, je všeobecne známa. Najprv to bol Leonardo Da Vinci, ktorý vďaka svojim podrobným štúdiám letu vtákov vytvoril dizajn prvej helikoptéry. No tento vrtuľník nikdy nevzlietol. Ten, komu sa podaril tento prvý úspešný krok k lietajúcemu vrtuľníku, sa podľa odbornej literatúry stal francúz Paul Cornu.

Patril medzi tých, ktorí mali odvahu a nápad, ale chýbali im peniaze. Úspešne vyskúšal 14-kilogramový model vrtuľníka. Stavbu skutočného vrtuľníka musel financovať s pomocou 125 priateľov. Každý mu poskytol 100 frankov, čo bolo v tých časoch veľa peňazí.

V auguste 1907 bola stavba ukončená. Vrtuľník stál na štyroch kolesách z bicykla. Poháňali ho dva rotory. Ich listy pripomínali skôr krídla hmyzu a usadené boli na niečom, čo tiež pripomínalo veľké koleso bicykla. Zvyšok stroja bol kombináciou oceľových rúrok a drôtených výpletov, ktoré mu mali dať dostatočnú pevnosť. Stroj poháňal motor s poetickým názvom Antoinette.

Cornu sa spočiatku neodvážil riadiť svoj výtvor. Na sedačke pilota ho pri prvých pokusoch zastúpilo takmer 60-kilogramové vrece piesku. Deň, v ktorý sa Francúz zapísal do histórie, prišiel 13. novembra 1907. Vtedy sa vrtuľníku podarilo vzniesť do výšky 30 centimetrov a vydržal tam asi 20 sekúnd.

O niekoľko dní „lietajúci bicykel“ – tak ho opísala vtedajšia tlač – údajne absolvoval niekoľkominútový let v malej výške. „Lietadlo sa odlepilo od zeme všetkými štyrmi kolesami,“ opísal let Cornu. Toto jeho tvrdenie však nebolo fotograficky dokázané.

Trvalo ešte takmer 40 rokov, kým sa stal vrtuľník prakticky využiteľným. Od tých čias sa vrtuľníky uplatnili v doprave, záchranných systémoch či na stavbách.

Ján Bahýľ zabudnutý vynálezca vrtuľníka

Ján Bahýľ

Ján Bahýľ sa narodil 25. 05. 1856 v obyčajnej slovenskej dedine Zvolenská Slatina. Po skončení základnej školy nastúpil na Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici, no tu sa začal zaujímať o techniku a vynikať dokonalosťou v technickom kreslení.

Potom sa rozhodol nastúpiť do armády. Rok po tom si niekto na veliteľstve všimol, že akýsi mladík podáva zaujímavé technické námety a vylepšenia pre uhorskú armádu. Netrvalo dlho a talentovaného Jána Bahýľa prevelili do technického štábu, a tam ho začali poverovať dôležitými a zložitými technickými úlohami.

Slúžil vo všetkých kútoch Európy a budoval vojenské objekty. No jeho chvíľa mala ešte iba prísť. A tá chvíľa prišla, keď sa pustil do tvorby vynálezov. V železničnej doprave sa venoval automatickému spájaniu vlakových súprav, vypracoval celý rad nápadov na zlepšenie delostrelectva a získal zopár patentov v hydraulike.

V roku 1888 navštívil vzduchoplaveckú výstavu vo Viedni a úspešne skonštruoval parný tank. Ako však dokázal zostrojiť funkčný prototyp helikoptéry? Predsa len bol jeden z milióna nadšencov a potreboval skvelý nápad.

Dobrých 30 rokov po spomínanej výstave, dávno po smrti nášho vynálezca, v marci 1922 v časopise Letectví pod názvom „Letadla šroubová“, sa zverejnil rozsiahli článok o tom, že v Rakúsko-Uhorsku sa konštrukcií vrtuľníkov venoval istý Ján Bahýľ. Našiel sa aj dobový článok z roku 1895 z bratislavských novín Pressburger Zeitung, ktorý potvrdil pokusy tohto vynálezcu.

Články nadväzujú na obdobie, keď Bahýľ vojensky pôsobil v haličskom Lobzowe. Vtedy po rokoch práce na skiciach a prototypoch požiadal o patent tzv. Vzdušnej skrutky. Šlo o „vzducholoď“ poháňanú dvoma za sebou uloženými balónmi. Cez každý z týchto balónov bolo v špirále napnuté lano, ktoré malo svojim tlakom spôsobiť prehnutie obalu.

Oba balóny tak mali vytvoriť závity skrutky, ktorá by sa pri otáčaní zavrtávala do vzduchu. Tento „vrtuľník“ bol postavený pre jednu osobu a bol poháňaný cyklickým šliapadlom. Dá sa teda povedať, že to bol lietajúci bicykel. No nikdy však nevzlietol.

Odstránil teda balóny, úplne zmenil koncept a pridal motor. A tak v roku 1895 skonštruoval vrtuľník s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorickým pohonom na benzín. Patent s číslom 3392 dostal 13. augusta s podpisom cisára Františka Jozefa 1.. Vrtuľník sa vzniesol 50 cm nad zem a Ján Bahýľ sa stal vynálezcom horizontálnej vrtule.

Vďaka jeho úspechu sa stal predsedom vzduchoplavebnej organizácie v Bratislave. Čoskoro vznikol vrtuľník menom Avion, ktorý bol poháňaný novým motorom (Antoinette), mal dva súosé rotory a jeho vrtule mali štyri listy.

Fakty ukazujú, že sa roku 1901 vzniesol viackrát do výšky 0,5 metra, o dva roky neskôr do výšky 1,5 metra a v máji 1905 sa predviedol Medzinárodnej vzduchoplaveckej federácii a preletel vzdialenosť vyše 1 600 metrov vo výške 4,3 metra.Tento let sa dá považovať za obrovský úspech.

Bahýľ však nemal vôbec chuť na oslavovanie. Žil v chudobnej krajine a armáda tam takéto rozprávkové vynálezy nefinancovala. Keďže mu neposkytla finančnú pomoc a nepodarilo sa mu nadviazať spoluprácu so zahraničnými vynálezcami a podnikateľmi, bol nútený sa ďalších pokusov s helikoptérou vzdať. Potom sa až do smrti utiahol do súkromia.

A tak prišiel čas iných…

Práve o Jánovi Bahýľovi bol natočený slovenský dokumentárny film z roku 1978 nazvaný „Premožiteľ Edisona“. Rozprával príbeh vynálezcu, ktorý prekročil svojich konkurentov nielen vo vedomostiach, ale aj v čase. Odvtedy je okolo dokumentov o Jánovi Bahýľovi ticho. Čo je veľká škoda, pretože by si takúto poctu určite zaslúžil.
Momentálne sa môžeme tešiť len z jeho známok vydávaných od roku 1995 a ceny Jána Bahýľa udeľovanej súčasným vynálezcom.

Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk.

Zdroje: encyklopedia.sme.skokocasopis.sk