FSGroup, s.r.o. | 26.4.1986 HAVÁRIA ATÓMOVÉHO REAKTORU V ČERNOBYLE
16333
post-template-default,single,single-post,postid-16333,single-format-standard,ajax_updown,page_not_loaded,,vertical_menu_enabled,side_area_uncovered_from_content,qode-theme-ver-10.1.1,wpb-js-composer js-comp-ver-5.4.5,vc_responsive

26.4.1986 HAVÁRIA ATÓMOVÉHO REAKTORU V ČERNOBYLE

26.4.1986 HAVÁRIA ATÓMOVÉHO REAKTORU V ČERNOBYLE

Černobyľská elektráreň mala byť pýchou, no je mementom v histórii atómu. V roku 1986 sa stala dejiskom najvážnejšej ekologickej katastrofy v dejinách ľudstva, bola najväčšou v bývalom ZSSR a prvou svojho druhu na Ukrajine.

Od slovenských hraníc je Černobyľ vzdialený 566 kilometrov vzdušnou čiarou. Výbuch na štvrtom reaktore sa stal 26. apríla 1986. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil horiaci rádioaktívny mrak, ktorý sa v prvých dňoch po havárii dvíhal až do výšky jedného kilometra. Postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku.

Pri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov Curie, čo sa rovná 30 až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“.

Následky havárie 

V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150.000 štvorcových kilometrov. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov. Desaťtisíce ľudí ochoreli. Kedysi nedotknuté lesy a poľnohospodárska pôda stále zostávajú kontaminované.

Išlo o dovtedy najhoršiu haváriu v histórii mierového využívania jadrovej energie. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, zabrzdila jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. 5. decembra roku 2000 Ukrajina definitívne ukončila prevádzku tejto rizikovej jadrovej elektrárne.

Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.

Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk.

Zdroje: tech.sme.skteraz.skwikipedia.org