25 apr 26.4.1986 HAVÁRIA ATÓMOVÉHO REAKTORU V ČERNOBYLE
Černobyľská elektráreň mala byť pýchou, no je mementom v histórii atómu. V roku 1986 sa stala dejiskom najvážnejšej ekologickej katastrofy v dejinách ľudstva, bola najväčšou v bývalom ZSSR a prvou svojho druhu na Ukrajine.
Od slovenských hraníc je Černobyľ vzdialený 566 kilometrov vzdušnou čiarou. Výbuch na štvrtom reaktore sa stal 26. apríla 1986. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následne explózii reaktora a do vzduchu sa uvoľnil horiaci rádioaktívny mrak, ktorý sa v prvých dňoch po havárii dvíhal až do výšky jedného kilometra. Postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku.
Pri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov Curie, čo sa rovná 30 až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“.
Následky havárie
V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150.000 štvorcových kilometrov. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov. Desaťtisíce ľudí ochoreli. Kedysi nedotknuté lesy a poľnohospodárska pôda stále zostávajú kontaminované.
Išlo o dovtedy najhoršiu haváriu v histórii mierového využívania jadrovej energie. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, zabrzdila jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. 5. decembra roku 2000 Ukrajina definitívne ukončila prevádzku tejto rizikovej jadrovej elektrárne.
Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.
Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk.
Zdroje: tech.sme.sk, teraz.sk, wikipedia.org