21 sep 22.9.1791 PRIŠIEL NA SVET MICHAEL FARADAY
Anglický fyzik a chemik sa do povedomia dostal hlavne v oblasti elektriny a magnetizmu. Objavil elektromagnetickú indukciu. Na jeho počesť bola pomenovaná jednotka kapacity – 1 farad.
Faraday (22.9.1791 – 25.8.1867) sa narodil v Newingtone (dnes predmestie Londýna) v rodine kováča. Ako 12 -ročný sa stal učňom kníhviazača. A tak sa mu prostredníctvom množstva kníh otvoril pozoruhodný svet vtedajšej vedy.
V roku 1812 začal navštevovať prednášky vtedy už známeho chemika H. Davyho. Ten si všimol Michaelov záujem a zobral si ho za asistenta v chemickom laboratóriu Royal Institution. Bol známy svojou šikovnosťou. Študoval najmä chlór a jeho zlúčeniny, oceľové zliatiny, vykonal prvé experimenty s difúziou plynov a vyrobil niekoľko nových druhov optického skla. Objavil niekoľko nových chemických substancií (napríklad benzén) a spopularizoval dnes také známe pojmy, akými sú anóda, katóda, elektróda či ión.
V roku 1821 zistil, že elektrický prúd, prechádzajúci vodičom, má magnetické účinky. Ďalších desať rokov strávil experimentovaním, ktorým sa snažil dokázať, že existuje aj presne opačný jav, teda vznik elektrického prúdu pôsobením magnetu.
Elektromagnetická indukcia
V roku 1831 sa mu konečne podarilo ukázať, že meniace sa magnetické pole generuje elektrický prúd. Bol to zásadný objav, objav elektromagnetickej indukcie. Ovinul železný prsteň dvoma drôtennými cievkami. Ak pustil prvou cievkou prúd, nastal pri jeho zapnutí prúdový náraz v druhej cievke. Keď prúd prerušil, vznikol prúdový náraz opačný. Faraday v podstate ukázal, že elektrina a magnetizmus sú dva prejavy toho istého javu, elektromagnetizmu. Ďalším Faradayovým experimentálnym úspechom bolo zhotovenie elektromagnetického rotačného stroja, ktorý bol vlastne pravzorom dynama.
Svojimi nápaditými experimentmi Faraday jednoznačne preukázal, že elektrický náboj „sídli“ len na povrchu vodiča a nemá vplyv na jeho vnútro. To znamená, že do vnútra akéhokoľvek dutého kovového predmetu (aj klietky s dostatočne malými okami) sa nemôže dostať žiadne externé elektrické pole (teda ani blesk). To je princíp tienenia, známeho ako Faradayova klietka (experimenty s ňou robia aj v košickom Technickom múzeu).
Je zaujímavé, že tento mimoriadne zručný experimentátor mal pomerne slabé matematické znalosti. Jeho prednášky boli populárne tiež preto, lebo pri nich nikdy nepoužil žiaden matematický vzorec. Aj jeho objav elektromagnetizmu matematicky „uchopil“ až ďalší britský fyzik, James Clerk Maxwell, ktorý ja autorom rovníc elektromagnetického poľa.
Faraday objavil tiež polarizáciu dielektrika. Zistil, že pokiaľ sa priestor medzi elektródami kondenzátoru vyplní iným dielektrikom než vzduchom, kapacita kondenzátoru sa zvýši. Vyšetroval aj príčiny explózií pre vládu a súkromné podniky. Keď ho britská vláda požiadala o poradenstvo pri vývoji chemických zbraní, z etických dôvodov odmietol.
Na jeho počesť bola pomenovaná jednotka kapacity – 1 farad. Kapacita charakterizuje schopnosť telesa hromadiť určitý elektrický náboj na jednotku svojho potenciálu.
Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdroje: korzar.sme.sk; converter.cz