18 okt 19.10.1987 Čierny pondelok na Wall Street
Najznámejšia ulica na svete, ktorá v tieni zanechala aj slávny holandský Red Light District a vo svojich počiatkoch delila Ameriku. Na jej postavení sa podieľali otroci a na páde draví vlci. Na Wall Street bije srdce svetovej ekonomiky v podobe newyorskej burzy, ktorá už neraz priviedla k infarktu aj enormnému bohatstvu investorov hladných po adrenalíne a šťastí ukrytom v burzových indexoch.
Ak sa spýtate makléra na najhorší akciový krach, okrem roku 1929 vám povie o čiernom pondelku 1987.
Európa aj Ázia si liečili rany utŕžené v prvej svetovej vojne a USA vďaka exportu silne profitovali. Export produkcie, rozvoj, to všetko hnalo maratón cenných papierov až do výšin. Na strop zdá sa narazili 24. októbra 1929, keď sa prepadlo počas jedinej hodiny 2,5 milióna akcií. Amerika časom chytila druhý dych, ľudia dostali prácu, firmy rástli, obchod sa znovu rozhýbal.
Medzi rokmi 1981 a 1987 sa hospodárstvo vyspelých štátov vyvíjalo neobvykle protichodne. Kým Spojené štáty zápasili s každoročnými deficitmi, vykazovali Japonsko a západné Nemecko prebytky. Dolár sa opäť dostal pod veľký tlak.
19. októbra roku 1987 prišlo vytriezvenie, keď sa akciový index Dow Jones prepadol o 500 bodov a burza na Wall street si zaknihovala nový čierny pondelok. Počas tejto „seansy“ sa na trhu otočilo 604 miliónov cenných papierov, čo bol trojnásobok objemu bežného obchodného dňa a celých 479 miliárd dolárov trhovej hodnoty zmizlo ako para nad hrncom. Stále užšie prepojenie svetových trhov a rozvíjajúce sa elektronické obchodovanie viedlo k ohromnému prepadu na všetkých významných akciových burzách. Do konca októbra japonský akciový trh klesol o 45%, novozélandský dokonca až o 60%.
Prvýkrát v histórii sa na padajúcich kurzoch vo veľkej miere podpísali počítače. Novozavedené elektronické obchodovanie umožňovalo automatický predaj ohromného množstva akcií, akonáhle ich kurz klesol na vopred daný limit. Prevaha predajcov tlačila trh dole a padajúce kurzy automaticky iniciovali „Stop Loss“ príkazy, ktoré potom vrhali na predaj ďalšie a ďalšie cenné papiere. Takto vyvolaná lavína poslala index Dow Jones prudko dole. Počítače, ktoré boli dimenzované na 400 miliónov transakcií, sa zahltili a udávali falošné cenové údaje. K tomu sa objavili prvé zvesti o údajných problémoch amerických podnikov. Akciový trh doslova skolaboval.
Aké boli príčiny krachu?
Medzi často spomínané príčiny patrí trochu vágne zlyhanie počítačových programov, prekúpenosť akcií, likvidita, alebo samotná psychológia obchodníkov.
Väčšina ekonómov sa však zhodla v tom, že hlavným dôvodom burzového kolapsu bola americká zadĺženosť, jej chronické deficity a z toho vyplývajúca slabosť dolára. Cudzí investori stratili dôveru a neboli už ochotní investovať do amerických dlhov. „Business Week“ napísal: „Posolstvo krachu je jasné. Američania príliš veľa vydávali, príliš veľa si požičiavali a príliš veľa dovážali. S tým sa musí skoncovať.“ Keď Ronald Reagan odchádzal koncom roka 1988 z úradu, odchádzal v jeho osobe jeden z najvýznamnejších amerických prezidentov. Zvýšením zbrojných výdavkov a znížením daní rozhýbal americké hospodárstvo. Za jeho vlády poklesla inflácia aj nezamestnanosť. Tieto nesporné úspechy však boli financované stále rastúcim rozpočtovým deficitom.
Určite zaujmú aj opatrenia, ktoré New York Stock Exchange zaviedla, aby do budúcnosti takýmto krachom predišla. Na začiatku každého štvrťroku vypočíta priemernú cenu akciových indexov. Z tejto ceny potom na nasledujúci kvartál určí úrovne, kde sa obchodovanie dočasne zastaví. Pri dennom prepade o viac ako 7% sa obchodovanie zastaví na 15 minút, ak cena klesne pod 13%, burza sa na 15 minút zatvorí znova. V prípade, že nastane viac ako 20 % prepad sa obchodovanie zastaví na zvyšok dňa. Takto chce NYSE predísť panike a dať traderom šancu rozmyslieť si svoje transakcie.
Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdroje: finweb.hnonline.sk; www.nextfuture.sk; forex-trading.sk; ako-investovat.sk