12 jan 11.1.1800 SA NARODIL ŠTEFAN ANIAN JEDLÍK
Nenápadný, skromný fyzik slovenského pôvodu sa radí medzi najvýznamnejších vedcov v oblasti skúmania elektromagnetických javov. Objavil zariadenia fungujúce na princípe elektromagnetickej indukcie. Patrí medzi prvých konštruktérov modelu elektromotora s tromi základnými časťami. Má na konte 76 vynálezov.
Jedlík (11.1.1800 – 12.12.1895) absolvoval stredoškolské štúdiá na gymnáziách v Trnave a Bratislave. V roku 1817 vstúpil do benediktínskej rehole v Pannonhalme, kde prijal rehoľné meno Anián a pokračoval v štúdiu a neskôr aj vo výuke.
Od roku 1839 prednášal na katedre fyziky Budapeštianskej univerzity vied, kde si ho vážili študenti aj profesori vďaka jeho neúnavnej práci. Dekanom Fakulty umení sa stal v roku 1848 a od roku 1858 bol členom Uhorskej akadémie vied. Jeho usilovnosť sa prejavila aj na akademickej pôde, kde sa v roku 1863 stáva rektorom Budapeštianskej univerzity.
Elektromotor s troma základnými časťami
Jedlík ako jeden z prvých skonštruoval model elektromotora, ktorý sa skladal zo statora, rotora a ortuťového komutátora. Stator a rotor elektromotora tvorili elektromagnety. Použil ho na pohyb vozíka po koľajniciach.
V roku 1859 popísal princíp samoindukcie na vlastnom unipolárnom dyname, čo sa považuje za jeho najvýznamnejší objav, ktorý však nikde nepublikoval. Zostrojil ho najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom.
Pracoval na vývoji galvanických článkov a akumulátorov. Zostrojil prístroj na výrobu presných optických mriežok. Navrhol magnetický čap, ktorý je základnou súčiastkou elektrického rušňa.
Dokonca vymyslel a dal si patentovať zariadenie na výrobu sódovej vody, ktoré čoskoro našlo uplatnenie v praxi. Prvá továreň na výrobu sódy bola otvorená v Uhorsku roku 1841, práve v Bratislave.
Jeho skromnosť mu nepomohla v oficiálnych prvenstvách jeho objavov a vynálezov. Nechcel vystúpiť pred verejnosťou s niečím, čo nebolo pre neho hotové a dokonalé. Tým, že sa snažil dotiahnuť svoje objavy k dokonalosti a nepublikoval ich, predbehli ho niekoľkí iní fyzici. Väčšinu svojich objavov zostrojil len na demonštračné účely pre svojich študentov, aj preto zostali nepovšimnuté.
Bol takisto významným pedagógom fyziky a napísal niekoľko učebníc.
V roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni bol Jedlík na návrh W. Siemensa vyznamenaný medailou za pokrok. Aj pri všetkých vyznamenaniach za jeho poctivú prácu zostal skromný.
Pracoval tiež po odchode do dôchodku v kláštore v Rábe, kde v roku 1895 zomrel.
Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdoje: osobnosti.sk; vedatechnika.sk; amavet.sk