07 mája 10.5.1859 SA NARODIL AUREL STODOLA
Slovenský fyzik, technik, konštruktér, vynálezca svetovej úrovne dosiahol najväčšie úspechy v odbore parných turbín. Jeho výpočty i konštrukcie dali pevný základ práve tomuto odvetviu strojárstva. Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity poctili nášho rodáka najvyššími vyznamenaniami.
Aurel Stodola (10.5.1859 – 25.12.1942) sa narodil v Liptovskom Mikuláši. Po maturite študoval strojné inžinierstvo v Zürichu. Pokračoval v štúdiu a ukončil ho na parížskej Sorbonne. Potom pôsobil v Českomoravskej strojárni v Prahe a vzápätí ako konštruktér strojov v strojárni Ruston a spol., ktorá za Stodolovho pôsobenia ako prvá v strednej Európe zaviedla do sériovej výroby parných strojov Corlissov rozvod. Neskôr sa stal profesorom na Vysokej škole technickej v Zürichu a zostal tam až do svojho odchodu do dôchodku. Aurel Stodola bol profesorom Alberta Einsteina.
Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. Vo Švajčiarsku položil základy technickej revolúcie.
Bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera (ide o uzavretý okruh). Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen vyšlo v Berlíne v roku 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov.
Roku 1908 mu udelili najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov – Grashofovu medailu a v roku 1940 ho Anglicko odmenilo najväčšou poctou, akú technik vtedy mohol získať – zlatou Medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj nemecká technika či pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied.
Jednoduchý a skromný život
O Stodolovi ako o veľmi pracovitom a skromnom vedcovi hovorí aj príbeh z obdobia niekoľko rokov pred jeho smrťou. Keď mu istá belgická továreň poukázala z vďačnosti za poradenskú službu 60 000 frankov, dal ich všetky k dispozícii zürišskej technike na sociálny fond pre študentov.
Jeho bývalý asistent prof. Eichelberg nielen s veľkým obdivom hovoril o svojom učiteľovi, ale spomenul si aj na roky pred druhou svetovou vojnou, keď Stodola v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval umelú ľudskú ruku a svoj úspech komentoval slovami: „To je moja pomsta vojne!“ Poznatky z jeho dômyselne skonštruovanej umelej ruky sa neskôr využili pri výrobe protéz.
Aj keď Aurel Stodola pol storočia žil v cudzom svete, hlásil sa vždy k svojmu slovenskému pôvodu a národu. Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 pochovaný v Liptovskom Mikuláši. Slovenská akadémia vied udeľuje za zásluhy v technických vedách Plaketu Aurela Stodolu.
Historický kalendár pre nás pripravujú „slobodní ľudia“ zo spoločnosti www.fsgroup.sk a www.goaart.sk.
Zdroje: osobnosti.sk; patentovat.sk; sk.wikipedia.org